Horninové kotvy
Kotva je stavebný prvok prenášajúci ťahové zaťaženie do únosnej vrstvy. Kotvy sa používajú pre zachytenie zemného tlaku u pažiacich konštrukcií rôzneho typu, v komplexe s ďalšími prvkami ale aj samostatne pre zaisťovaníie stability svahov, skalných stien a zárezov, pre kotvenie stavebných konštrukcií proti vztlaku, pre statické zaťažovacie skúšky. Kotvy sa z hľadiska kotviaceho tiahla rozlišujú na tyčové zo stavebnej, betonárskej a predpínacej ocele a lanové, ktoré sú tvorené jedným alebo viacerými prútmi oceľového lana. Kotva akejkoľvek konštrukcie má vždy 3 spoločné funkčné prvky - hlavu, ktorá prenáša ťahovú silu prenášanú konštrukciou kotvy cez tiahlo (voľná dĺžka) do koreňa kotvy (kotviaca dĺžka), ktorý je vytvorený pomocou injektáže a zakotvený v únosnej vrstve, kam sa prenáša ťahová sila. Z hľadiska životnosti podľa technických noriem sa kotvy delia na dočasné so životnosťou do 24 mesiacov a trvalé. Rozdiel medzi dočasnou a trvalou kotvou je v navrhovanej konštrukcii kotvy a tomu odpovedajúcej protikoróznej ochrane. Injektáž koreňov sa realizuje cez injektážne trubky.
Zemné klince
Zemný klinec je prvok využívaný pre zvýšenie stability svahov, je vytvorený osadením prútov betonárskej ocele s centrovacím prípravkom do vrtu vyplneného cementovou zálievkou. Využívajú sa pre vyztuženie a zosilnenie svahov pri hĺbení výkopov alebo pri riziku zosuvu nestabilnej časti svahu. Základnou koncepciou zemných klincov je vystuženie a zhutnenie zeminy, čím zvyšujú treciu silu zemských hmôt a bránia strate stability územia, často bývajú používané v kombinácii s KARI sieťou opatrenou striekaným betónom.